Fòmasyon nou yo
Wè tout fòmasyon yo →
Gran piblikRCR/DEA - Gran piblik la (4è)
Fòmasyon 4 èdtan sa a fèt pou bay patisipan yo konesans ak konfyans yo bezwen pou yo ka aji avèk efikasite nan ka ijans ki mete lavi an danje. Li konsantre sou repons rapid ak adapte, epi li anseye teknik esansyèl pou jere sitiyasyon kritik, sa ki ogmante chans pou siviv anpil. Pwogram sa a fèt pou gran piblik la, li mete aksan sou pratik konkrè, similasyon reyalis ak travay an ekip — ideyal pou moun ki vle pare pou enprevi lakay yo, nan travay oswa nan kote piblik.
CSA Z1210-17Premye Swen – Nivo Entèmedyè (16h) - Konfòm ak nòm CSA Z1210-17
Apre reyisit fòmasyon ANPÈSÒN Premye Swen nivo entèmedyè sa a ki dire sèz (16) èdtan, kandida a ap jwenn yon sètifikasyon valid ki satisfè egzijans «Fòmasyon premye swen entèmedyè» jan sa endike nan nòm CSA Z1210-17.
Gran piblikSekouris - Nouvo paran (9è)
Vin yon paran se asime responsablite presye pou pwoteje ti bebe ou yo. Fòmasyon 9 èdtan sa a, ki fèt pou nouvo paran, ede w pi byen prevwa epi reyaji devan sitiyasyon enprevi. Aksesib epi fleksib, li konsevwa pou reponn bezwen fanmi modèn yo. Lè w swiv fòmasyon sa a, ou ranfòse kapasite w pou asire yon anviwònman ki an sekirite epi pou entèveni efikasman nan ka ijans. Bay tèt ou konfyans ak preparasyon ou bezwen pou veye sou moun ki konte plis pou ou.
Gran piblikPremye swen jeneral – Ki gen ladan RCR pou tibebe ak timoun (8h)
Fòmasyon premye swen jeneral nou an, ki gen ladan RCR pou tibebe ak timoun, se pou paran, gadyen, anseyan ak pwofesyonèl nan domèn timoun piti nan Quebec. An konfòmite ak Lwa sou sèvis gadri edikatif pou timoun (L.R.Q., c. S-4.1.1, atik 20), administre pa Ministè Fanmi an (pèmi CPE). Fòmasyon 8 èdtan, sètifikasyon valab pou 3 zan.
Pwofesyonèl lasanteRCR/DEA - Pwofesyonèl Sante (5è)
Fòmasyon 5 èdtan sa a fèt pou pwofesyonèl sante e li bay yon preparasyon konplè pou entèveni efikasman nan ijans ki menase lavi. Li mete aksan sou pi bon pratik yo, kowòdinasyon nan ekip, ak itilizasyon zouti ki nesesè pou jere sitiyasyon kritik nan anviwònman klinik oswa pre-lopital. Rekonèt e adapte pou bezwen entèvenan medikal yo, li bay yon sètifikasyon esansyèl pou asire sekirite pasyan yo.
Gran piblikSekouris - Gran piblik jeneral (8è)
Fòmasyon sa a ki dire 8 èdtan, ki fèt pou gran piblik la, bay konesans esansyèl yo pou entèveni avèk efikasite nan ka ijans. Li adrese a tout moun ki vle aprann jès premye swen yo, tankou reyanimasyon kadyo-respiratwa (RCR), jesyon blesi ak senyman, oswa pran an chaj sitiyasyon kritik. Aksesib epi pratik, kou sa a pèmèt devlope konpetans esansyèl pou pwoteje ak sove moun pwòch oswa nenpòt moun ki an danje, sa ki ranfòse sekirite kominote a.
Egzijans legal ou yo nan Panama
Sa lalwa egzije toutbon kote ou ye a — yon rezime ki soti nan gid nou yo pa jiridiksyon. Louvri nenpòt sijè pou tout detay yo.
Panama's Labor Code of 1972 and the CSS General Regulation for the Prevention of Occupational Risks (Board Resolution No. 45,588-2011-J.D.) require occupational-risk prevention plans to include first-aid care and brigade training for designated personnel (art. 23), with no fixed numeric ratio per worker. Enforcement falls to MITRADEL and the Social Security Fund (CSS).
Under Executive Decree No. 64 of 2021, Early Childhood Integral Care Centres (CAIPI, formerly COIF) must maintain a qualified technical team and a nursing service and comply with MIDES health-and-safety quality standards. No specific ratio of first-aid-certified staff is set.
Panama's Penal Code (Single Text, Law 14 of 2007 and reforms) creates no general duty to rescue a stranger; criminal liability by omission arises only in a guarantor relationship. Art. 148 punishes abandonment of a child under twelve or an incapable person under one's care (1 to 12 years), and art. 356 punishes a public official who refuses legally-required assistance.
In Panama, recertification for health professionals is voluntary and periodic under the Ley de Recertificación, with no mandatory nationwide hours standard; instead each professional college sets its continuing-education credit hours per discipline, coordinated through the Technical Health Council (Consejo Técnico de Salud, MINSA). CPR and basic life support, including ACLS and PALS, count as eligible continuing-education activities.
Homes, shelters (albergues) and long-stay establishments for older adults, overseen by MIDES, require caregivers to hold adult first-aid and CPR certification within programs that include Basic Life Support (BLS). A recognized, up-to-date certificate meets the requirement, is in addition to occupational training, and must be renewed periodically.
SENNIAF (Secretaría Nacional de Niñez, Adolescencia y Familia) requires an explicit first-aid certification, plus completion of the Programa de Formación para Familias Acogentes, as a condition of becoming a foster family, alongside good physical/mental health and a clean criminal record. Training covers CPR for children and infants and is additional to the suitability study.
Online CPR and first-aid training is recognized in Panama for personal, childcare-licensing and employer purposes, with no explicit ban on online workplace training since the regulation mandates promoting training without fixing the format. Certification is valid for three years.
Ki moun nou ye
Nou ofri fòmasyon RKP ak premye swen wo kalite. Fòmil inik nou 100 % an liy pèmèt ou aprann nan ritm ou zouti ki nesesè pou ou pare pou entèvni nan ka ijans.
Fòmatè nou Michael S. Thompson gen plis pase 20 an eksperyans sou teren nan swen anbilansiè-paramedikal ak fòmasyon premye swen.
Dekouvri fòmasyon nou yoSètifikasyon rekonèt
Rekonèt pa anplwayè, gadri ak lekòl nan Kanada ak Etazini
Aprantisaj fleksib
Avanse nan ritm ou, rekòmanse kote ou te kite
Aksesib toupatou
Òdinatè, tablèt oswa telefòn — fòmasyon ou swiv ou
Pedagoji pwouve
Videyo, similasyon ak kuis entèaktif
Sipò kontini
Ekip disponib pa imèl ak chat
Aprann pi fasil
gras a fòmasyon nou yo ki konplètman an liy
Fòmasyon wo kalite nou yo fèt apati yon entèfas konvivyal ki pèmèt ou senplifye aprantisaj ou. Anplis, ou va jwenn yon sètifikasyon rekonèt nan nivo nasyonal.
Demarke ou sou mache travay la
Jwenn sètifikasyon ou ki obligatwa nan RKP oswa Premye Swen.